Mýtus č. 1: Bioplyn má negatívny dopad na zmenu klímy a na životné prostredie

Bioplyn obsahuje veľké množstvo metánu. Biometán, ktorý je v podstate bioplyn, môže obsahovať až 99 % metánu. Pravda je ale taká, že plynotesné fermentory na výrobu bioplynu sú navrhnuté tak, aby ho zachytávali. Minimalizujú tak úniky metánu do ovzdušia. Tzv. skládkový plyn, ktorý vzniká anaeróbnym rozkladom organických látok v tuhom komunálnom odpade a priemyselnom odpade uskladnenom na skládkach, neuniká do atmosféry. Ale sa zhromažďuje a s využitím kogeneračných jednotiek premieňa na energiu. Znižuje sa tak jeho negatívny vplyv na životné prostredie.

Pri výrobe bioplynu vzniká také množstvo CO_2,  ktoré je porovnateľné s inými obnoviteľnými zdrojmi energie (približne 20 – 50 g CO₂/kWh). Navyše sa vytvára vedľajší produkt – digestát. Používa sa ako hnojivo na zlepšenie pôdy a podporu udržateľného poľnohospodárstva. Vytvára preto pozitívny “obehový systém” využitia zdrojov.

Súčasne možno bioplyn považovať za priateľský k životnému prostrediu, pretože znižuje našu závislosť od fosílnych palív. Pomáha redukovať emisie skleníkových plynov zvyčajne o 60 % až 80 % oproti fosílnym palivám.    

Mýtus č. 2: Bioplynové stanice sú zdrojom nepríjemného zápachu

Naozaj za nepríjemným zápachom stoja bioplynové stanice a ich prevádzka? Toto tvrdenie môže mať pôvod v negatívnych skúsenostiach z minulosti. Niektoré zariadenia boli totižto zle navrhnuté alebo nesprávne prevádzkované. Prípadne sa následne k bioplynovým staniciam pristavali v rámci developerských projektov obytné štvrte.

Súčasné moderné technológie si však s týmto problémom dokážu spoľahlivo poradiť. Základom je dobre fungujúca anaeróbna digescia. Navyše, samotný proces výroby bioplynu, ktorý je sprevádzaný typickým procesom rozkladu, prebieha v plynotesne uzavretom priestore – fermentore. Bežný človek ho preto nemôže cítiť.

Faktom zostáva, že zapáchajúce látky môžu uniknúť do okolitého prostredia. Príčinou sú však niektoré z nasledovných faktorov:

• skladovanie nezrelého fermentátu v nádržiach bez zakrytia,
• prevádzková nedisciplinovanosť pri preprave vstupných substrátov alebo digestátu,
• krátky čas zotrvania substrátu vo fermentore,
• zle fungujúca biológia vo fermentore, ktorá spôsobila produkciu nezrelého digestátu,
• nesprávna preprava, skladovanie a manipulácia s materiálmi, ktoré sa dajú odstrániť dodržiavaním jednoduchých zásad.

Mýtus č. 3: Bioplynové stanice sú hlučné

Stroje ako napríklad čerpadlá, miešačky, kompresory, motory či ventilátory môžu byť častým pôvodcom hluku v bioplynových staniciach. Tieto zariadenia sú ale zvyčajne inštalované v uzavretých, zvukovo izolovaných priestoroch.

Okrem toho je potenciálne ďalším zdrojom hluku doprava spojená s dodávkou substrátov a vstupných materiálov do bioplynovej stanice. Najmä počas zberu úrody, pri dovoze substrátov a pri odvoze fermentačných zvyškov. V rámci procesu výstavby a prevádzky bioplynovej stanice sú preto stanovené prijateľné úrovne hluku, ktoré prevádzkovatelia musia dodržiavať. Medzi štandardné opatrenia patria napríklad:

• dodržanie minimálnej vzdialenosti medzi stanicou a obytnou zónou, čo je u nás cca 500 m
• pravidlá týkajúce sa času prepravy materiálov,
• inštalácia zvukovo izolačných krytov.

Dodržiavanie týchto pravidiel pomáha zmierniť prípadné nepriaznivé vplyvy na okolité prostredie a obyvateľov.

Mýtus č. 4: Bioplyn je výbušný

Metán, ktorý sa nachádza v bioplyne, je horľavý plyn. Preto môže bioplyn v kombinácii so vzduchom vytvoriť za určitých podmienok výbušnú zmes. Riziko požiaru a výbuchu je obzvlášť vysoké v blízkosti fermentorov a zásobníkov plynu. Avšak tu je potrebné zdôrazniť nasledovné:

• Metán má relatívne vysokú teplotu samovznietenia, ktorá presahuje 600 °C. Na rozdiel od benzínu, u ktorého je táto teplota na úrovni 260 °C a u nafty 210 °C.
• Aby mohol metán horieť, musí byť zmiešaný so vzduchom v špecifickom pomere (cca 5 – 15 % metánu), čo nie je ľahké dosiahnuť.
• Vďaka prítomnosti CO₂ by sa jednalo len o veľmi pomalé šírenie horenia.

Vďaka týmto vlastnostiam je bioplyn/CNG, používaný ako palivo pre vozidlá, považovaný za najbezpečnejšiu možnosť v porovnaní s naftou, či benzínom v prípade nehody.

Mýtus č. 5: Únik bioplynu je nebezpečný

K úniku vysokotlakového plynu alebo kvapaliny dochádza, keď tlak v nádržiach klesne alebo stúpne nad normálnu úroveň. Napríklad pri poruche nádrže môže dôjsť k zaplaveniu lokality digestátom. Únik je však málokedy nebezpečný, pretože metán potrebuje na zapálenie zdroj iskry a presnú zmes s kyslíkom (viď mýtus č. 4 vyššie). Prevenciou je pravidelné monitorovanie kľúčových parametrov, ako je teplota, stav biológie fermentora a produkcie bioplynu.

Mýtus č. 6: Objem výroby bioplynu je malý, a preto bezvýznamný

Podľa svetových energetických štatistík Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) sa v roku 2022 na celom svete vyrobilo 1,6 EJ bioplynu a biometánu. Z  toho približne polovica sa vyprodukovala v Európe (0,77 EJ), čo predstavuje 6 % spotreby zemného plynu EÚ. Naviac, Európska bioplynová asociácia (EBA) do apríla 2023 eviduje v rámci Európy 1322 bioplynových staníc.

Aj Slovensko má potenciál vyprodukovať značné množstvo bioplynu. Konkrétne 400 až 500 miliónov m³ biometánu ročne, čo predstavuje približne 10 % súčasnej spotreby zemného plynu. Lokálna výroba a využitie jeho potenciálu by tak mohlo zvýšiť aj energetickú bezpečnosť Slovenska.

Tieto informácie vám prinášame v rámci spolupráce so Slovenskou bioplynovou asociáciou, vďaka projektu ALFA.

Zoberte si všetky užitočné informácie so sebou. Stiahnite si ich vo forme letáku:
Mýty o bioplyne – predsudky a mylné predstavy

Všetky vyššie uvedené informácie nájdete spracované aj vo video formáte:
Spoločne za bioplyn – Predsudky a mylné predstavy (youtube.com)

Viac o projekte ALFA (v angličtine):
https://alfa-res.eu/

Slovenská bioplynová asociácie a jej aktivity:
https://www.sba.sk/

Užitočné zdroje na ďalšie štúdium bioplynu