Neprehľadné dotačné schémy – rôzne zdroje, nedostatočná prenosová sústava, nedostatok dát vykurovaní, administratívna záťaž dotácií, (ne)inkluzívnosť… A to je len výber z identifikovaných prekážok, ktorým čelíme pri zavádzaní riešení v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov. I to riešil hackathon projektu W4RES.

Dňa 23. júna 2022 sa v dopoludňajších hodinách konal hackathon projektu W4RES – Ženy pre chladenie a vykurovanie z obnoviteľných zdrojov energie, projektu (financovaný z programu Horizont Európa), ktorý kombinuje zelenú tému – t. j. vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov (RHC – Renewable Heating & Cooling) s témou rodovej rodovosti. Jeho cieľom je zvýšiť zapojenie žien do trhového zavádzania a akcelerácie riešení RHC, a to prostredníctvom podporných opatrení testovaných a realizovaných v 8 krajinách.

Ale poďme spať k hackathonu – čo to vlastne je?

Hackathon má pôvod v IT – vznikol v 60ych rokoch 20. storočia vďaka skupine hackarov, ktorí chceli zjednodušiť programovacie jazyky. Postupne bol prevzatý i inými odbormi a všeobecne sa jedná  o stretnutie viacerých ľudí z rôznych oblastí. Títo sú vystavení výzvam, na ktoré musia reagovať a pracovať v následne vytvorených tímoch, pričom ich úlohou je vypracovať riešenie za určitý časový limit. Hackathony môžu trvať deň, 48 hodín alebo aj celý týždeň. Ten náš bol síce len trojhodinový, ale o to produktívnejší.

Našej interaktívnej diskusie kľúčových hráčov pôsobiacich v  oblasti RHC, ako aj stakeholderov z oblasti rodovej rovnosti sa zúčastnili zástupcovia SIEA, SAŽP, SBA, STU, UPJŠ, ZPAM, MŽP SR, Národného centra pre rodovú rodovnosť, Priatelia Zeme-CEPA, občianskych združení, či súkromných spoločností.

Po „prelomení ľadov“ a predstavení sa všetkých účastníkov v úvode, bol  predstavený samotný projekt W4RES, ako aj rámcové podmienky pre zavádzanie riešení RHC na Slovensku p. Melichárom z organizácie CEPA – Priatelia zeme. Slova sa následne ujala p. Beňová z UMB Banská Bystrica, ktorá nás uviedla do problematiky rodovej rovnosti. V ďalšej časti bol už účastníkom podujatia predstavený i celý koncept, obsah a cieľ hackathonu – t.j. prediskutovať odporúčania na akceleráciu riešení v tejto oblasti, doplniť nové riešenia, či odporúčania a vybrať tri najdôležitejšie tak, aby sa urýchlil prechod z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje v oblasti vykurovania a chladenia. Nezabúdalo sa ani na rodovú dimenziu – dôraz bol kladený na väčšie zapájanie žien do tejto oblasti.

Účastníci identifikovali nasledujúce tri najdôležitejšie odporúčania:

• Tréningy/Školenia pre bežných ľudí na oblasť RHC a zjednodušenie poradenstvo
• Štátne dotácie (renovácia už existujúcich budov a OZE)
• Vytvorenie komplexného systému – zariadenia určených na starostlivosť o deti, flexibilný pracovný čas a práca z domu, plus čiastkový úväzok

Tieto boli následne predmetom diskusie troch skupín, kde boli zastúpení predstavitelia quadruple helix, t. j. akademického sektora, biznisu, verejnej správy i samotnej občianskej spoločnosti. Stakeholderi pracovali na akčných plánoch rýchlejšieho zavádzania jednotlivých opatrení do praxe. Skúmali problémy, kontext, bariéry, či prekážky, na ktoré to-ktoré opatrenie naráža, spôsoby riešenia (t. j. samotná stratégia alebo akčný plán), ale i zdroje, nástroje, podporu na zavedenie do praxe, či publikum, ktorému je toto všetko určené. Samozrejme, pri braní do úvahy rodový rozmer, ako aj celkový, ideálne, merateľný dopad. V skupinách sa rozpútala veľmi zaujímavá diskusia medzi odborníkmi, tvorcami politík, aktérmi na trhu, výskumníkmi a profesionálmi pôsobiacimi v sektore mimovládnych organizácií zo Slovenska.

A čo povedať na záver? Snáď už len to, aby sa tento, ako i ostatn0 akčné plány zrealizovali čo najskôr v praxi.